Históriu silvestrovských výstupov ku kolibe pod Klinom začali písať pribylinskí turisti v roku 1989. Tohto Silvestra sme sa vydali na výstup po dvadsiaty tretí raz, lebo nepriazeň počasia nám v niektorých rokoch úplne zabránila v ceste do Račkovej doliny a v niektorých rokoch sme sa museli vrátiť už z polcesty.
Počasie nám bolo tohto roku viac ako prajné. Aj keď ráno pred kultúrnym domom, kde sa nás zišlo viac ako štyridsať, bola riadna zima, s pribúdajúcimi výškovými metrami v doline sme si mohli overiť nádheru teplotnej inverzie. Čím sme vystúpili vyššie, tým nám bolo teplejšie. No a pri kolibke sme mohli porozopínať aj vetrovky.
Cestu na Prostredné nám veľmi uľahčili Miňo s Ľubom, ktorých sme za to celou cestou chválili. Od Prostredného ku kolibe sme už museli cestu prešľapávať v snehu, ktorého napadalo neúrekom. Šťastie, že pred nami ju prebrodila skupina mladých turistov z Nového Mesta nad Metují, ktorí sa výstupu zúčastnili už druhý rok.
Po občerstvení, nasýtení zimnou krásou Račkovej doliny, aj keď sa nám moc nechcelo, museli sme sa vydať na cestu späť. Výstup sme ako obyčajne zakončili spoločnou kapustnicou v pohostinstve u Líbika, ktorú nám pripravila Janka.
No a čo povedať na záver ? Nikto kto na výstup prišiel neoľutoval. Krajší záver turistického roka si ani nemožno predstaviť.
