Vrch Kriváň. Je ako náš chlieb. Chlieb jeme každý deň a nikdy sa nám nepreje. Na Kriváň sa pozeráme tiež každý deň a nikdy nám nezovšednie. Je vždy iný. Svojou krásou nás k sebe priťahuje viac ako magnet. Keby sme mali odpovedať na otázku prečo, možno by sme odpovedali jednoducho preto že je a že je „náš každodenný“.
Janke sa podarilo už po štvrtý rok zorganizovať partiu, ktorá sa z Kriváňa chce kochať východom Slnka spoza Tatier. Tohto roku sa 1. septembra vydali pätnásti krátko pred druhou ráno z Pribyliny. Na Kriváň vystúpili všetci pred pol šiestou a o šiestej sa mohli kochať v kráse východu Slnka. Na foto je východ nádherný. Aký mohol byť naživo treba asi skúsiť. Z pätnástich „nočných jazdcov“ bolo päť členov KPTL, vlastne šesť lebo na fotografii chýba Ivka, ktorá je tiež naša.
Na konci septembra odišiel medzi nebeských horalov pán Ľubomír Rybanský. Bez jeho privítania a prehodenia pár slov, si bude už ťažko predstaviť zastavenie na Troch Studničkách. Pietna rozlúčka s ním bola 14. októbra. Seniori nášho klubu sme si s ním povedali posledné zbohom na Kriváni 17. októbra. A rozlúčka to bola skutočne krásna.
Tohoročné výstupy na Kriváň sme nemali v pláne činnosti klubu. Akýže by to bol však rok bez pozdravenia sa s jeho vrcholom.
