Kam inam mohli smerovať naše kroky v deň Víťazstva nad fašizmom, ako na Dukelský priesmyk, miesto kadiaľ sloboda na naše územie prichádzala a kde prebiehali najťažšie boje na našom území v II. svetovej vojne.
Našu púť históriou bojov sme začali vo Vojenskom historickom múzeu vo Svidníku, kde sme si prezreli expozíciu Dejín vojenstva na východnom Slovensku, park bojovej techniky a 37 metrov vysoký pamätník padlým 9000 sovietskym vojakom.
Z vyhliadkovej veže týčiacej sa nad Dukelským priesmykom sme si prezreli miesta bojov a poklonili sme sa pri Dukelskom pamätníku padlým príslušníkom I. ČSAZ. Nezabudli sme chvíľu postáť pri pamätníku gen. Jaroslava Vedral-Sázavského, ktorý ako jediný československý generál zahynul priamo v boji, keď jeho auto pár metrov za hranicou s Poľskom nabehlo ma mínu.
„Údolie smrti“ medzi obcami Kružľovou a Nižnou Pisanou sa nám zdalo ako oáza pokoja. Je len veľmi ťažko si predstaviť, že pred sedemdesiatimi rokmi na tomto krátkom úseku padli v ťažkých bojoch na oboch stranách desiatky tisíc vojakov a podľa vyjadrení pamätníkov ešte týždeň po skončení bojov tiekla voda v potôčiku krvavá.
Naše celodenné putovanie sme zakončili návštevou historického centra mesta Bardejov, ktoré nás všetkých doslova očarilo. Určite je oprávnene zapísané v zozname pamiatok Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Naša cesta za históriou bola krásna, pre všetkých poučná a naplnená vnútornou vďakou hrdinom. Žiaľ, presvedčila nás aj o tom, že rozsah diverznej činnosti partizánov počas II. svetovej vojny sa v žiadnom prípade nedá porovnať so súčasnou „diverznou činnosťou“ cestárov a diaľničiarov, vďaka nekordinovanosti ktorej sme najazdili na obchádzkach takmer sto zbytočných kilometrov. Tým skutočne poďakovať nemôžeme.
