V nedeľu 18. augusta viedli kroky členov nášho klubu do Vysokých Tatier. Našim cieľom bolo jednak Popradské pleso a pre náročnejších Ostrva (1926 m.n.m.), ktorá sa vypína priamo nad plesom.
Do sedla pod Ostrvou vedú od Popradského plesa skoro geometricky vykreslené pravidelné serpentíny. Každého, kto ku plesu príde, pri pohľade na ne chytí chuť sa po nich prejsť. Tak sme to skúsili aj my.
Serpentíny sa ukázali príjemné nielen na pohľad, ale aj na chôdzu. Pri každej zastávke na oddych sme vždy mohli svoj zrak oprieť do krás Mengusovskej a Zlomiskovej doliny a identifikovať vrchy, ktoré ich lemujú. S pribúdajúcou sa výškou sa zmenšovalo aj Popradské pleso.
Ostrvu zo západnej strany tvoria strmé skalné steny, ktoré sú stálym cieľom horolezcov. Každý je preto tak trochu prekvapený, keď po vyjdení do sedla pod Ostrvou zistí, že jej východná strana ma úplne iný ráz a poskytuje aj iný výhľad. Tým je výstup na ňu zaujímavejší a nikto neľutuje vynaloženú námahu. Neľutovali sme ani my. Jediné čo sme ľutovali, že sa s nami začalo v sedle trochu zahrávať počasie a tak sme volili rýchly návrat dolu.
Štyria členovia, ktorí zostali pri Popradskom plese navštívili symbolický cintorín obetiam hôr. Nepríjemne ich však prekvapila skupina turistov zo zahraničia, keď pietnosť prehliadky narúšali neprístojne hlučným správaním. Žiaľ, aj takíto sú niektorí návštevníci našich veľhôr.
