Dnešnú túru sme začali v Kežmarskej bielej vode. Odtiaľ, pre nás dôverne známou avšak pomerne zdĺhavou trasou, sme vystúpili na Chatu pri Zelenom plese. Po raňajkách na chate sme zišli naspäť cez mostík a po odbočení doprava sme začali strmo stúpať po chodníku najprv kosodrevinou, ktorú vzápätí vystriedali lúky. Chodník prechádzal popod Medenú kotlinku do Veľkej Zmrzlej doliny. Medená kotlina je miestom, kde sa sneh drží počas celého roka, nakoľko leží v tieni Lomnického štítu. Miesto s najstarším snehom však nebolo vidieť, pretože leží pod šuťovišťom, ktoré ho chráni pred slnečným svetlom. Najhoršie úseky sú istené reťazami i horolezeckým lanom a tesne pod sedlom dokonca železným rebríkom. Z Baranieho sedla si to Jarko s Milanom ešte vybehli na Baranie rohy. Ostatní sme sa kochali pohľadmi na okolité štíty a plesá. Zo sedla sme zišli opäť suťovým terénom, tu sme vytiahli všetci trekové paličky, k Piatim Spišským plesám a Téryho chate, kde sme si dali obed. Bol krásny slnečný deň a to vylákalo na chatu toľko turistov, že sme si v prvom momente mysleli, že sa tu koná púť. Od Téryho chaty sme zišli na Zamkovského chatu, kde bolo rovnako veľa turistov a úplne prekvapenie bol Hrebienok, kde bolo mega turistov. Teda návštevníkov Vysokých Tatier 🙂
