Cieľom našej vychádzky do Račkovej doliny v nedeľu 16. októbra bola kontrola stavu kolibky pod Klinom pred nadchádzajúcou zimou.
Cieľ sme splnili. Nutné opravy kolibka momentálne nepotrebuje. Na jar budúceho roku ju však musíme celú natrieť, lebo grafomani si dali od posledného náteru záležať a dátum svojich návštev nezabudli „poctivo vyryť“ na rôzne miesta kolibky. Najväčšie ohodnotenie by si zrejme „zaslúžil“ návštevník, ktorý svoje meno zverejnil priamo na dosku s vystavenými fotografiami vnútri kolibky. Pozornosť musíme venovať aj streche a novému náteru a oprave obone.
Po obhliadke kolibky sme sa rozhodli vystúpiť ku Račkovým plesám s nádejou, že sa mraky nad okolitými vrchmi zdvihnú, no nezdvihli sa.
Na našej vychádzke sme zažili dve prekvapenia.
Prvé nám vohnalo slzy do očí. Pred siedmymi rokmi 11. októbra 2015 sme inštalovali tretiu tabuľu „Náučného ovčiarskeho chodníka“ pod Sigoťou. No a takmer na deň presne sme zistili, že si niekto z nej urobil strelecký terč a prevŕtal ju dvanástimi projektilmi. Je zbytočné klásť si otázku, aký človek to urobil. Určite však nie taký, prichádza do hôr, aby tam hľadal krásu a pokoj. Je namieste sa opýtať, prečo takýto človek do hôr ide.
Druhé prekvapenie nás čakalo pri Račkových plesách, keď sa na brusniciach, ktorých tam je stále neúrekom, spokojne popásal medveď. Domnievam sa, že tak nás, ako aj ostatných turistov ignoroval a v pasení sa nedal absolútne vyrušiť. Napriek tomu sa všetci turisti, ktorí to mali namierené na hlavný hrebeň Západných Tatier radšej vrátili, lebo medveď sa popásal v tesnej blízkosti turistického chodníka a z dobrej pastvy odísť nemienil.
