V sobotu 7. decembra sme sa vybrali už po druhýkrát na turisticko-poznávací zájazd do soľnej bane Wieliczka v Poľsku. No a ako by to bolo, keby sme sa aspoň na chvíľu nezastavili pozrieť krásu predvianočného trhu v kráľovskom meste Krakow, ktoré je skutočne na dohodenie kameňom od Wieliczky.
Do Wieliczky sme sa vrátili po deviatich rokoch a ani najmenej sme neľutovali, že sme si ju opäť zvolili za cieľ. Na opísanie krás bane, ktoré boli vytvorené ľudskou rukou, by bolo potrebné veľa času a bolo by ich veľmi ťažko opísať. Treba ich jednoducho vidieť a nechať sa očariť ich grandióznosťou. Veď vidieť hlavnú kaplnku, ktorej veľkosť sa dá porovnať s murovaným kostolom a v ktorej je všetko vytvorené zo soli, dokonca aj nádherné lustre, je nezabudnuteľný zážitok.
Aj keď je v sprievodcoch uvedená dĺžka prehliadkovej trasy 3,5 km, nám zdala dlhšia a podľa merania Lenky sme v hĺbke 135 m prešli skoro 6 km. A to sme museli pri zostupe najprv prejsť 386 drevených schodov. Takže sme vlastne vytvorili klubový rekord „turistiky v podzemí“.
V Krakowe nás hneď po príchode určite upútal hrad Wawel, ktorý bol v minulosti sídlom poľských kráľov. Na hrade sme sa zdržali len krátko a potom sme sa pobrali na Rynek Glówny, kde sú tradičné predvianočné trhy. Aj tu sme sa cítili v známom prostredí, veď sme ho už navštívili v júni 2010. Napriek tomu, že sme prišli nasať atmosféru trhu, nezabudli sme sa pokochať ani večernou krásou Sukienic, Wieze Ratuszowej, či dvojvežovej bazilike Mariánskej. A čo je ešte synonymom Rynku Glównego, nuž predsa vôňa po koňoch, lebo kočiare ťahané koňmi stretnete na každom kroku. A aká by to bola návšteva trhu bez ochutnávky grzanieca galicyjskego, ktorého pohár držal takmer každý návštevník trhu v ruke.
O tom, že to bola zasa jedna z vydarených turisticko-poznávacích akcií nášho klubu svedčí vynikajúca nálada všetkých účastníkov na spiatočnej ceste.
