Jubilejný 25. ročník silvestrovského výstupu ku kolibe pod Klinom sme si predstavovali s počasím, ktoré bude priať tomuto malému výročiu. Veď posledné tri ročníky výstupu bolo ku nám počasie veľmi žičlivé.
Pochybnosti o tom, že sa naše predstavy úplne nesplnia, sme začali mať už pri stretnutí pred kultúrnym domom, keď nás privítalo drobné sneženie a zatiahnutá obloha dávala tušiť, že zlepšenie v dohľadne nie je. Napriek tomu sa nás zišlo skoro štyridsať turistov, odhodlaných si výstup vyskúšať aj v nepriaznivom počasí.
Od Nižnej lúky to už začalo byť vážnejšie. Sneženie hustlo a začal sa rozfukovať aj slušný vietor. Všetci sme si ponaťahovali na hlavy aj kapucne vetroviek. Napriek tomu sa nám však kráčalo výborne, lebo cestu pred pár dňami prehrnuli kvôli ťažbe dreva. Od Studenej vody, kde bola posledná skládka, sme však už museli chodník prešľapávať sami.
Sneh so silným vetrom ukázal svoju skutočnú silu tesne pred Prostredným tak, že sme začali uvažovať, či by nebolo výhodnejšie ostať v lese, ako vychádzať na lúku, kde bude vietor určite ešte silnejší. Nakoniec sme si predsa len určili ako definitívny cieľ odpočívadlo na Prostrednom, vedľa ktorého je štvrtá tabuľa nášho Náučného ovčiarskeho chodníka.
Vietor a sneh neslabli ani pri krátkom odpočinku na Prostrednom. Napriek blízkosti sme nevideli ani náprotivný hrebeň Otrhancov a nemohli sa aspoň na chvíľu pokochať jeho krásou. Rozhovory medzi účastníkmi a vzájomné častovanie sa, však neslabli. Najväčšiu radosť zo snehu mali určite najmladší účastníci Daniel a Dominik Pospíšilovci, ktorí sa ho zúčastnili už po druhýkrát.
Naše rozhodnutie na skrátenie jubilejného výstupu a návrat bolo definitívne. V tej zime a snehu sa každý určite najviac tešil na kapustnicu Janky Balažicovej, ktorú nám ako obyčajne pripravila v Pohostinstve u Líbika. A bola skutočne dobrá.
Takže na budúci rok dovidenia. Hádam nám to vyjde a opäť sa budeme krásou Račkovej doliny a vrchov, ktoré ju obkolesujú, kochať v slnečnom počasí od koliby pod Klinom.
